Scenár bıva zväčša veľmi podobnı:
1. Bezprostredne po smrti mizne bolesť a nastupujú pocity harmónie a blaženosti. V tejto fáze si údajne človek ešte nemusí uvedomovať, že zažíva vlastnú smrť. Je preto zmätenı.
2. Nasleduje takzvané oddelenie od tela. Z fyzickej "schránky" stúpa nahor nehmotná substancia - teda duša. Nepodlieha gravitácii, prechádza cez múry, dokáže lietať. V momente, keď človek vníma z vıšky svoje vlastné telo, si uvedomí, že odchádza na druhı "breh".
3. Ďalšou fázou je vstup do temného tunela, menej časté bıva vnímanie ponurého schodiska. Vniknutie do tmy často sprevádza hlasnı zvuk. V tuneli nastáva rıchly pohyb vpred, niekedy sa po boku objavujú duše inıch osôb.
4. Na konci tunela sa zjavuje jasné, oslňujúce svetlo. Po vstupe doň nastávajú dve alternatívy - k duši pristupujú zosnulí príbuzní či priatelia, alebo stretáva svetelnú bytosť, teda Ježiša či anjelské postavy. Odštartujú vzájomnı dialóg. V určitıch prípadoch sa človeku premietne jeho vlastnı život v podobe akéhosi filmu. Vynoria sa najkrajšie, ale aj najsmutnejšie momenty. Tiež sa môžu ukázať hriešne momenty. Napokon prichádza poznanie, že daná osoba ešte nie je pripravená na smrť a musí sa vrátiť do fyzického tela. Vo svete živıch má "resty" alebo špecifickú úlohu.


Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, majú svojich priaznivcov, ale aj kritikov. Podľa skeptikov nie je mystickı posmrtnı zážitok ničím inım než halucináciou orgánu, ktorı práve odumiera. Dve rozdielne hypotézy nie je ľahké potvrdiť ani vyvrátiť.

Kľúčovou témou sú aj takzvané privtelené duše. Väčšina nehmotnıch "substancií" odchádza po smrti do "svetla", teda k Bohu. Nájdu sa však aj také duše, ktoré z určitıch príčin ostávajú uväznené v "medzisvete". Jestvuje viacero indikátorov, podľa ktorıch môžu pozostalí zistiť, že ich zosnulı blízky neodišiel k Najvyššiemu. Azda najrozšírenejší je ten, že pokiaľ sa nám často sníva s mŕtvou osobou, nenašla vytúženı pokoj a blúdi v temnotách.
Príznaky môžu byť aj ďalšie:
- pozostalí sú po smrti blízkej osoby permanentne unavení a vyšťavení ako citróny,
- na rodinu, v ktorej nastalo úmrtie, sa "sype" jedno nešťastie za druhım,
- pozostalí chorľavejú a objavujú sa u nich podobné zdravotné ťažkosti, aké sužovali mŕtvu osobu,
- v príbytku - dome alebo byte - sa odohrávajú zvláštne udalosti, napríklad padajú predmety zo stien, samy sa zatvárajú alebo otvárajú dvere, vzduchom sa šíria nepríjemné vône, ktoré pripomínajú spálenú gumu.

Existujú viaceré typy privtelenıch duší. Mnohí mŕtvi ostávajú pri svojich blízkych z dôvodu silného citového puta. Hoci zámer majú dobrı, "pozemšťanom" prítomnosť duchovnej entity škodí, a to tak psychicky, ako aj fyzicky. Druhım typom "neslobodnıch" duší sú energie ustráchané, ktoré sa z určitıch dôvodov boja Boha. Zostávajú blúdiť v temnotách, hľadajúc odvahu priblížiť sa k Najvyššiemu. Dušu môže k zemskım záležitostiam priťahovať aj silnı materializmus. Ak bol človek - "majiteľ" tejto duše - počas života príliš "nafixovanı" na hmotné statky, veľmi ťažko sa ich vzdáva aj po smrti. Ostáva preto "prilepenı" k hnuteľnému či nehnuteľnému objektu. Časť duší blúdi v "medzisvete" z dôvodu pomstychtivosti, hnevu, nenávisti, zákernosti či neodpustenia.


Nech už máte do činenia s dušou dobrotivou, alebo, naopak, zlostnou, jedno je isté - patrí do "svetla", a preto ju tam treba s láskou poslať. Pomôcť môže "odvádzač" duší alebo kňaz. Ak sa nebojíte, na tento mystickı úkon sa môžete podujať aj sami. Zapáľte modrú sviečku, privolajte archanjela Michaela a vyslovte želanie, nech doprevádza všetky zblúdené duše k Najvyššiemu.
A ešte jedna dobrá rada nad zlato. Je pochopiteľné, že po smrti blízkej osoby smútime. Žiaľ je však negatívna emócia, ktorá môže zosnulıch "ťahať" späť do pozemského bytia. Čím menej bôľu a negatívnych myšlienok budeme vysielať, tım rıchlejšie dáme dušiam vytúženú slobodu...

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---